„Jeho spôsoby prejavu aj politiky nastolili model, v ktorom pokračovali jeho nasledovníci počas celej éry studenej vojny," napísal historik Slavomír Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry.
Dwight David Eisenhower, ktorého Američania volali krátko Ike, sa
narodil 14. októbra 1890 v meste Denison v štáte Texas. Už v roku 1892
sa rodina presťahovala do kansaského mesta Abilene, kde aj vyrastal.
Jeho nemeckí predkovia emigrovali v polovici 18. storočia do Spojených
štátov a usadili v Pensylvánii. V 80. rokoch 19. storočia sa
presťahovali do Kansasu.
V rokoch 1911 – 1915 študoval na prestížnej vojenskej akadémii vo West
Pointe, čo naštartovalo jeho vojenskú kariéru. V rokoch 1925 – 1926
pokračoval v štúdiu na Veliteľskej akadémii generálneho štábu vo Fort
Leavenworthe v Kansase, ktorú absolvoval ako najlepší z ročníka.
Po útoku na americkú námornú základňu Pearl Harbor v decembri 1941
a vstupe Spojených štátov do druhej svetovej vojny povolali Eisenhowera
do veliteľstva generálneho štábu vo Washingtone, kde bol zodpovedný za
prípravu operačných plánov. V novembri 1942 bol povýšený na
generálporučíka a v rokoch 1944 – 1945 sa stal vrchným veliteľom
spojeneckých expedičných síl v Európe.
Po druhej svetovej vojne zastával v americkej armáde rôzne vysoké
funkcie a v roku 1950 sa stal hlavným veliteľom spojeneckých vojsk NATO
v Európe.
V máji 1952 ukončil Eisenhower aktívnu službu v armáde a začal sa
venovať politike. Súčasne sa začal boj medzi republikánmi a demokratmi,
ktorí chceli mať vojnového hrdinu a populárneho generála na svojej
kandidátke v nasledujúcich prezidentských voľbách. Napokon dal prednosť
republikánom.
V prezidentských voľbách v roku 1952 Eisenhower presvedčivo porazil
svojho súpera, demokrata Adlaia Stevensona. Zvíťazil nad ním aj po
druhýkrát v roku 1956.
Počas prvého volebného obdobia, ktoré sa začalo v januári 1953,
označoval seba samého za dynamického konzervatívca. Zaviedol zníženie
daní, obmedzil štátnu kontrolu v hospodárstve a presadzoval vyrovnaný
rozpočet, čo sa priaznivo odrazilo v hospodárstve. V druhom volebnom
období však ekonomika USA začala stagnovať a nezamestnanosť rásť.
V oblasti zahraničnej politiky sa Eisenhower v roku 1953 zaslúžil
o uzatvorenie prímeria v kórejskej vojne. Po smrti sovietskeho diktátora
Stalina v tom istom roku sa pokúšal o prekonanie bariér studenej vojny,
ale bez väčších úspechov.
„V prvom roku zaviedol z hľadiska národnej bezpečnosti politiku
nového pohľadu, ktorej sa pridŕžal celé funkčné obdobie. Jej cieľom
nebolo "zatlačiť" komunizmus nazad a poraziť komunistické režimy tam,
kde už boli pri moci. Skôr chcel, ako jeho predchodca Trumen, zadržať
komunizmus v jeho hraniciach a zabrániť jeho expanzii. Ike to nazýval
postavením hrádze okolo komunistického bloku," píše Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry.
Tridsiatyštvrtý prezident USA bol tiež autorom koncepcie, známej ako
Eisenhowerova doktrína (1957), ktorá mala zabrániť prenikaniu
Sovietskeho zväzu na Blízky a Stredný východ.
Keď 71-ročný Eisenhower v januári 1961 Biely dom opúšťal, bol najstarším
prezidentom, akého Spojené štáty vo svojej histórii mali. Jeho
nástupca, 44-ročný John F. Kennedy, bol naopak dovtedy najmladšou hlavou
štátu.
Eisenhower sa následne utiahol na odpočinok na svoju farmu Gettysburgu
v Pensylvánii. Zomrel na zlyhanie srdca 28. marca 1969 vo Washingtone vo
veku 78 rokov.